Viete si ešte predstaviť život bez Googlu? Čokoľvek nás zaujíma, od receptov či správ až po rôzne zaujímavosti zo sveta vedy či prírody, ako prvé zadávame práve do tohto vyhľadávača. Pre mnohých dokonca nahradil zdĺhavé zadávanie celej www adresy do vyhľadávacieho riadku našich prehliadačov a radšej napíšeme len časť názvu, aby nás Google nasmeroval tam, kam chceme.
15. septembra to bude už 27 rokov, odkedy Google zaregistroval svoju doménu a doslova ovládol svet internetu.
Absolútna dominancia
Internet ponúka prakticky neobmedzené možnosti. Je preto paradoxom, že firma Google viaceré jeho časti absolútne ovláda.
Na trhu s internetovými prehliadačmi má jeho Chrome vyše 65 % podiel, v závese so Safari s 21 %. Pokiaľ by sme však applovský macOS ignorovali, na Windowse má chrome viac než 90 percent.
Podobne dominantné postavenie má e-mailová služba Gmail, ktorý globálne ovláda tretinu a v USA až polovicu e-mailových adries.
Rovnakým príkladom môžu byť operačný systém Android, ktorý celosvetovo používa 7 z 10 majiteľov smartfónov alebo YouTube, ktorý v medzi službami na zdieľanie videí prakticky nepozná konkurenciu.
Googliť od slova Google
Samozrejme, dodnes je vlajkovou loďou Googlu práve vyhľadávanie. Termín “vygoogliť” doslova zľudovel práve preto, že použiť iný vyhľadávač nás v 99 % prípadov ani nenapadne. A pokým vyhľadávanie neprevezme napríklad ChatGPT či iná umelá inteligencia, pravdepodobne sa to ani nezmení.
Ľudia však napriek tomu stále nepoznajú niektoré triky, ktoré im prácu s Google a presnosť výsledkov dokážu ešte vylepšiť.
1. Ak použijete úvodzovky, Google bude hľadať len presnú frázu. Napríklad “najlepšie reštaurácie v Bratislave” nájde len články zoznamom naozaj najlepších reštaurácií namiesto toho, aby zobrazoval všetky reštaurácie a iné výsledky
2. So znamienkom - (mínus) zas viete vylúčiť niektoré slová. Pri hľadaní slova “výkon -auto” vám tak vyhľadá stránky zamerané na túto fyzikálnu veličinu či schopnosť, ale nebude vás zaťažovať článkami o autách a motoroch.
3. Vyhľadávať môžete aj v rámci konkrétnej stránky, hoci táto funkciu priamo na webe nemá. Použite tak frázu “site:”. Pre nové mobily a smartfóny napríklad “nový iphone site:4ka.sk”.
Firma z garáže
Dnešný technologický gigant pritom začínal v skromných podmienkach, kedy Larry Page a Sergey Brin rozbehli svoju spoločnosť v malej garáži v kalifornskom mestečku Menlo Park. Tá, mimochodom, patrila dnes už nebohej Susan Wojcicki, ktorá sa neskôr stala šéfkou YouTube.
Pôvodne malo ísť o výskumný projekt počas ich štúdia na Stanfordovej univerzite s cieľom vytvoriť efektívnejší spôsob vyhľadávania informácií na internete. Ich Google však dal rýchlo zabudnúť zastarelému kategorizovaniu webstránok, ktoré vtedy ponúkal Yahoo či AltaVista.
Základom úspechu bol špeciálny algoritmus s názvom PageRank, ktorý dokázal vo vyhľadávaní posúvať vyššie práve hodnotnejšie a relevantnejšie stránky, čo viedlo k väčšej obľube Googlu. Práve čary, či dnes skôr SEO optimalizácia webov pre vyhľadávače je dodnes jednou z najdôležitejších vecí pri tvorbe webových stránok.
K vyhľadávaniu čoskoro pribudla možnosť zaplatiť si za lepšiu pozíciu vo vyhľadávaní pri konkrétnych frázach a od roku 2003 taktiež služba Adsense, ktorá drobným webom a blogom umožnila na svojich stránkach umiestňovať reklamu a zvýšiť si príjmy.
Aj vďaka tejto stratégii a dômyselnému prepojeniu všetkých služieb od vyhľadávania, cez e-mail, YouTube až po mobilné telefóny, je Google jednou z najlepšie zarábajúcich a najhodnotnejších firiem sveta.
Všetko funguje? Ani zďaleka
Ani náhodou to však neznamená, že na čo Google siahol, to sa znamenalo úspech. História Googlu si pamätá aj niekoľko poriadnych krokov vedľa.
Spomenúť môžeme napríklad okuliare Google Glass z roku 2013, ktoré mali používateľom pred oči premietať dodatočné informácie alebo umožňovať vyhľadávanie na internete – no prakticky nikto ich za cenu 1 500 dolárov nechcel.
Flickr: Loïc Le Meur on Google Glass
Podobným príbehom sú niektoré služby. Hangouts napríklad mali ambíciu nahradiť niektoré instant messaging platformy, no na rozdiel od Messengera, Telegramu či iMessages sa nikdy príliš neuchytili. Jednoznačným zlyhaním bol aj “googlovský Facebook” v podobe sociálnej siete Google+, ktorá skončila v zabudnutí.