Internet poznáme už dekády a umožňuje prakticky komukoľvek nájsť akékoľvek informácie. Napriek tomu sa však stavíme, že o niektorých faktoch ste ani len netušili!
1. Bol tu dávno predtým, ako vznikli prvé webové stránky
Základom internetu boli prepojenie počítačov na univerzitách s vojenskými inštitúciami v USA. Išlo o sieť s názvom ARPANET z roku 1969, ktorá mala umožniť a uľahčiť komunikáciu vedeckých pracovníkov.
2. Pre verejnosť sa otvoril až oveľa neskôr
Komunikácia medzi počítačmi je síce fajn a e-maily pozná asi každý, no skutočný zlom prišiel v roku 1983 a 1991. Prvým míľnikom bolo zavedenie protokolu TCP/IP, vďaka ktorému sa do siete mohol začať pripájať prakticky neobmedzený počet zariadení – stačilo, že konkrétny počítač dostal svoju IP adresu.
V roku 1991 zas prišla prvá webové stránka. Práve vďaka nim je dnes internet tak obľúbený. Začal totiž vznikať špecializovaný obsah ako napríklad diskusné fóra, spravodajské weby či zábavné stránky s memečkami. Bez nich by predsa internet nemal zmysel.
3. Google.com alebo 4ka.sk tvoj počítač nezaujíma
Do prehliadača sme zvyknutí zadáva ť klasické www adresy. Predstava, že si ju Chrome, Safari či Firefox následne prečítajú a nasmerujú nás na ten správny web, však nie je tak celkom presná.
V skutočnosti si toto “meno” ešte musia prečítať v “telefónnom zozname”, aby zistili to správne “číslo”.
Tvoj počítač v skutočnosti kontaktuje takzvaný DNS server, aby v ňom pre doménu napr. Google.com získal presnú IP adresu počítača, na ktorom webová stránka beží. Pre rýchlejšie načítanie najobľúbenejších stránok má takéto DNS servery každý väčší poskytovateľ internetu. V prípade, že stránku v zozname nemá, sa požiadavka smeruje na Top-Level doménový server obsluhujúce všetky adresy .com alebo .sk.
4. 8 miliárd ľudí a 30 miliárd zariadení
Presne tak, na našej planéte žije niečo cez 8 miliárd obyvateľov, no podľa štatistík z roku 2023 je na internet pripojených viac než 30 miliárd zariadení. Matematika, že každý doma máme v priemere 3 až 4 online zariadenia, ale nie je úplne presná.
V niektorých častiach sveta totiž internet stále nemajú, takže aj krajiny ako je Slovensko tento priemer poriadne dvíhajú.
Počet zariadení začal pribúdať najmä po objavení Wi-FI.
5. Deň, kedy sme sa odstrihli od káblov
Tá sa zrodila niekedy okolo roku 1991, dnes známy štandard IEEE 802.11 však prišiel až v roku 1997 a jeho rýchlejšia verzia “b” v roku 1999.
Spočiatku platilo, že pripojenie počítača ethernetovým LAN káblom bolo oveľa rýchlejšie, no dnes už máme aj routre štandardu 802.11ax, vďaka čomu sme si začali kupovať aj zariadenia ako sú smart televízory, herné konzoly, ďalšie tablety, hodinky… a online sú už aj kávovary, niektoré varné dosky či robotické vysávače.
Ak by bolo nevyhnutné k nim stále ťahať káble alebo by rýchlosť Wi-Fi nestačila ani na videá, určite by sa nikdy výraznejšie nepresadili.
6. Ak je Wi-Fi pomalá, možno máš len starý router
S rôznymi štandardami Wi-FI sietí súvisí aj maximálna prenosová rýchlosť ich siete. Staršie routre a počítače dokázali pracovať len z 2,4 GHz Wi-Fi pásmom, ktoré dokáže dosahovať približne 54 Mbps alebo maximálne 300 Mbps rýchlosť pri technológii viacnásobných antén (MIMO).
Takže je jasné, že tvoj 600 Mbps alebo 1 GHz optický internet s nimi nikdy nebude môcť bežať naplno. Zároveň platí že staršie 2,4 GHz pásmo je extrémne náchylné na rušenie a preťaženie – napríklad od zariadení u susedov či mikrovlniek.
Starý router by tak doma mal letieť do koša, pretože 5 GHz dokáže zvládať aj rýchlosti cez 1 300 Mbps, routre s WiFI 6 potom ešte oveľa viac. Dôležité to nemusí byť len pre sťahovanie cez internet, ale napríklad aj pri bezdrôtovom prenose obsahu v rámci tvojej domácnosti z počítača či mobilu na televízor.
Rovnako platí, že ak internet ide pomaly, chyba môže byť v starej sieťovej karte tvojho počítača, ktorý rýchlejší štandard skrátka nepozná.
7. IP adresy sa nám začali míňať
Hovorili sme o 30 miliardách zariadení pripojených na internet aj tom, že každé má svoju IP adresy. Pôvodný štandard IP adries IPv4 však umožňoval vytvorenie iba približne 4,3 miliardy unikátnych IP adries, takže je jasné, že by nám nestačil.
Preto prišiel postupný prechod na IPv6, ktorý umožňuje teoreticky až 340 sextiliónov (340 x 1036). To by nám už malo stačiť. Na pár rokov.
8. Tvoj domáci internet je zrejme nadpriemerný
Dobre známa stránka speedtest.net umožňuje otestovať si rýchlosť svojho internetového pripojenia nielen v prípadoch, kedy je tvoja Wi-Fi akosi pomalá.
Speedtest zároveň zverejňuje štatistiky o priemernej rýchlosti internetu u svojich používateľov. K septembru 2024 tak platilo, že na svete v priemere surfujeme rýchlosťou 94,16 Mbps.
Vôbec najrýchlejšie je to v krajinách ako je Singapur, Spojené arabské emiráty, Hong Kong či prekvapivo Čile a v Top 10 je aj Thajsko, Island či Rumunsko. Slovensko je pred Ukrajinou a Talianskom na 64. mieste s rýchlosťou 82,45 Mbps a vôbec najpomalšie sa surfuje v Kube. Tam by si svoj mobil a počítač asi vyhodil von oknom.
9. Čísla, z ktorých sa ti zatočí hlava
Na internete je dnes viac než 240 biliónov gigabajtov dát, pričom 82 % zo všetkých internetovych prenosov tvoria videá.
Podľa internetových prehliadačov tiež máme približne 4,34 miliardy webových stránok, no toto číslo zahŕňa len tie zaindexované, teda také, ku ktorým majú prehliadače prístup.
10. Kvalitný internet pre firmy je od SWANu
Business Internet od SWANu vám nielenže vašu firmu pripojí na internet, ale prinesie tiež plnohodnotnú podporu riešenia problémov 24/7, vďaka čomu budete chránení pred prípadnými výpadkami a problémami.
Samozrejmosťou je tiež VPN pripojenie, vďaka ktorému sa môžu zamestnanci pripájať odkiaľkoľvek, no firemné údaje zostanú celý čas maximálne bezpečné.