Objavovanie vesmíru je opäť horúcou témou. Kým na začiatku boli preteky o to, ktorá veľmoc sa ako prvá dostane za hranice obežnej dráhy Zeme, ukážkou sily, dnes lety do vesmíru poháňa technologický pokrok, vidina zisku a možno aj hľadanie druhého domova pre ľudstvo, ak sa klimatické zmeny na našej planéte nepodarí zvrátiť.
12. apríla si pripomíname svetový deň kozmonautiky, ide totiž o výročie prvého letu človeka do vesmíru.
12. apríla 1961 – Jurij Gagarin
Už spomenuté vesmírne preteky medzi Sovietskym zväzom a USA počas Studenej vojny boli poháňané vývojom medzikontinentálnych balistických rakiet, vďaka ktorým na seba obe vtedajšie mocnosti mierili jadrovými zbraňami.
Tieto rakety však, ako sa ukázalo, boli schpné dopravovať náklad aj za hranicu obežnej dráhy. V rokoch 1957 a 1958 Sovieti do vesmíru vyniesli prvé družice a svoj náskok zúžitkovali aj v roku 1951, kedy Jurij Gagarin na rakete Vostok 1 ako prvý človek vyletel do vesmíru, zažil pocit beztiaže a obletel Zem.
Sovieti boli tiež prví, ktorým sa podarilo vystúpiť do voľného vesmíru. Dokázal to Alexej Leonov v roku 1965.
Na opačnom konci sveta, v USA v tom čase naplno bežal projekt, ktorí si kládol do konca 60. rokov zvládnuť úspešné pristátie na Mesiaci aj návrat astronautov domov.
21. júla 1969 – Apollo 11 a pristátie na mesiaci
To sa nakoniec na konci 60. rokoch naozaj podarilo. Neil Armstrong a po ňom aj Buzz Aldrin sa 21. júla 1969 skutočne dostali až na povrch Mesiaca a o tri dni neskôr aj bezpečne naspäť na Zem.
Samotné pristátie na povrchu Mesiaca dodnes drží rekord najsledovanejšej udalosti v histórii našej planéty, kedy na svoje čiernobiele obrazovky len v USA v jednom čase pozeralo 125 až 150 miliónov ľudí. Niel Armstrong pri ňom predniesol zrejme najznámejšiu vetu: “Je to malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo.”
Vesmírne vozidlá a rovery
Vesmír a cudzie planéty dokážu byť poriadne nehostinné prostredie. Keďže treba preskúmať čo najväčšiu plochu, astronauti aj roboticky ovládané nástroje potrebujú nejakú frmu dopravy.
Na to slúžia tzv. rovery, teda vesmírne vozidlá. Vôbec prvé, ako inak, jazdilo práve po Mesiaci, kde pristálo v novembri 1970.
V súčasnosti najdôležitejšími vozidlami sú však rovery Curiosity a Perseverance, ktoré jazdia po Marse – hľadajú tu stopy vody alebo dokonca súčasného či minulého života. Zároveň vedcom umožňujú pripraviť sa na nasledujúcu výzvu, ktorou je trvalé osídlenie Marsu.
Znovupoužiteľné raketoplány a rakety
Pochopiteľne, lety do vesmíru nie sú lacná záležitosť a problémom je hlavne návrat akejkoľvek techniky. Takmer všetko, čo padá späť na Zem, totiž prechádza atmosférou, kde pravdepodobne nenávratne zhorí.
Najväčšie úspechy v tomto smere slávili ikonické raketoplány americkej NASA, ktoré slúžili medzi rokmi 1981 až 2011. Ich výhodou bol priestor pre posádku aj desiatky ton nákladu. Práve vďaka raketoplánom sa podarilo vybudovať napríklad Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Na Zem sa následne vracali ako bezmotorový klzák a ich keramické dlaždice na spodnej strane dokázali zmierniť obrovské teploty vznikajúce pri prechode atmosférou. Na pristátie však mali len jeden pokus, keďže sa vracali už bez paliva.
2008 - Nástup súkromných spoločností
Éra raketoplánov však skončila, keďže ju poznamelali aj dve nehody raketoplánov Challenger v roku 1986 a Columbia v roku 2003. NASA dokonca v súčasnosti nedisponuje žiadnou vlastnou technikou, ktorá by amerických astronautov dokázala dostať do vesmíru.
Žezlo preto prevzala SpaceX Elona Muska, ktorej rakety Falcon dokážu na pravidelnej báze a vďaka schopnosti boosterov (podporných rakiet) opätovne pristávať, pomerne lacno voziť potrebné satelity a náklad, napríklad aj na ISS.
Prvý úspešný let SpaceX vykonala v septembri 2008, aby v roku 2010 k svojim raketám pridala aj vesmírnu loď Dragon, schopnú voziť náklad a od roku 2020 aj posádku.
Projekt Artemis, návrat na Mesiac a cesta na Mars
NASA na dobývanie vesmíru nezanevrela, ďalšie projekty však kvôli astronomickým nákladom pripravuje v spolupráci so súkromnými firmami. SpaceX sa popri tom, podobne ako Blue Origin zakladateľa Amazonu Jeffa Bezosa či firma Virgin Galactic, snažia ponúkať aj komerčné lety do vesmíru, ktoré sú však zatiaľ dostupné len pre poriadnych boháčov.
Lety do vesmíru potrebujú poriadne spojenie, vy poriadny internet
Aby pri letoch do vesmíru za milióny dolárov prebehlo všetko hladko, operačné stredisko potrebuje mať vždy čo najkvalitnejšie spojenie s raketami aj posádkou.
Rovnaké tvrdenie platí pre vašu firmu, jej zamestnancov a zákazníkov. Aby bola vaša firma vždy online a biznis mohol odštartovať ku hviezdam, potrebujete Business Internet od SWANu. Zabezpečí rýchle internetové pripojenie pre celú vašu firmu aj LAN sieť prepájajúcu všetky zariadnenia vo firme. Prídavné služby navyše zabezpečia cloudové úložisko, videokonferencie aj zálohu dát.