Tak ako oslavujeme narodeniny my, 29. októbra má svoj deň aj pravdepodobne najdôležitejší moderný vynález dneška – internet. Možnosť kedykoľvek napísať rodine alebo schopnosť kedykoľvek si vygoogliť, čo vás práve napadne, dnes považujeme za samozrejmosť. Nezaškodí si však pripomenúť, že ešte pred pár rokmi svet vyzeral úplne inak.
Offline svet, aký dnešné deti možno už nezažili
Pri cestovaní na dovolenky musela byť v odkladacej schránke každého auta mapa, v mestách sme sa pri hľadaní konkrétnych ulíc museli spoliehať na rady miestnych a hudbu, ktorú sme chceli počúvať, sme si do uší museli vybrať už pred odchodom z domu.
Život vonku sa začal meniť najmä s mobilným internetom a telefónmi, ktoré sa dokázali na internet pripojiť kdekoľvek. Prvý takýto prístroj vyrobila Nokia ešte v roku 1996.
Ozajstné využívanie máp, chatovacích aplikácií, sociálnych sietí a streamovania hudby či videí však prišlo až po roku 2000, s nástupom 3G sietí. 2G totiž bolo na prenos obrázkov príliš pomalé – 3G naopak dokázalo načítať aj internetové stránky, ako ich poznáme dnes.
3G dnes vystriedalo 4G a 5G. Vyššie rýchlosti nám priniesli hlavne viac videí a nutnosť paušálov s vyšším množstvom predplatených gigabajtov.
Doma z kábla na optiku a Wi-Fi
Domáci internet, respektíve internetové pripojenie vo firmách, taktiež zažívalo postupné zrýchľovanie. S úplne prvým dial-up internetom však zákazníci neplatili za prenesené megabajty, ale za čas strávený online, podobne ako pri klasických telefónnych hovoroch.
Koniec-koncov, počítače sa pripájali cez rovnakú linku a pripojenie museli “vytáčať”, čo bolo sprevádzané charakteristickým zvukom – pochopiteľne, vtedy ste si museli vybrať, či budete surfovať na internete, alebo rodine ponecháte možnosť dovolať sa k vám domov na pevnú linku.
Práve nutnosť platiť za presurfované minúty nám internet nedovoľovala využívať naplno. K tomu sme sa dostali až vďaka neobmedzenému DSL pripojeniu, vďaka ktorému mohli byť počítače pripojené po celý čas.
Okrem konca stresu z príliš vysokých faktúr to znamenalo aj to, že nám všetky e-maily konečne začali chodiť prakticky okamžite, ako ich odosielateľ poslal. Z e-mailov sme tak prešli na ICQ a z neho napríklad na Messenger. Na Slovensku to bolo okolo roku 2004.
Na Slovensku samozrejmosť, neplatí to však všade
U nás má dnes internet doma alebo vo vrecku vďaka mobilu takmer každý. V rámci celosvetových štatistík Svetovej telekomunikačnej únie ITU je v roku 2023 na internet pripojených približne 5,4 miliardy ľudí, teda 67 % celosvetovej populácie.
V Afrike či niektorých oceánskych krajinách internet stále nie je dostupný prakticky vôbec, prípadne len na veľmi pomalom pripojení. V Rusku, Číne či Severnej Kórei zas internet nie je slobodný, vlády totiž rozhodujú o tom, na ktoré webové stránky sa obyvatelia budú môcť pripojiť, a na ktoré nie. Dostupné tam tiež nie sú všetky služby, ktoré poznáme u nás.
Ani v Európe však nie je internet všade rovnaký. Známy nástroj na testovanie rýchlosti pripojenia Speedtest.net napríklad ponúka štatistiky o rýchlosti pripojenia v jednotlivých krajinách.
K najrýchlejším krajinám patria Hong Kong, Singapur, Čile a Spojené arabské emiráty. V Európe si zas najrýchlejšie zasurfujete v Dánsku či Španielsku.
Slovensko je na 68. mieste s priemernou rýchlosťou sťahovania niečo vyše 73 Mbps. Česko je ešte ďalej za nami s rýchlosťou 63,5 Mbps.