Ženy to nemajú vždy jednoduché. Prieskum Eurostatu ukazuje, že v rámci Európskej únie na rovnakých pozíciách zarábajú až o 13 % menej ako muži. A často majú aj problémy s tým, aby ich vo vybraných profesiách brali rovnako vážne.
Toto sa týka aj vedy či IT, hoci je naša história plná slávnych vynálezkýň a inžinierok, ktoré navždy zmenili celý svet.
Marie Curiová (Marie Curie-Skłodowska)
Pôvodom Poľka za svoje objavy získala aj Nobelovu cenu za fyziku či chémiu. A naozaj právom, keďže jej prínos výrazne ovplyvnil náš každodenný život. Spolu s manželom dokázali sformulovať teóriu rádioaktivity, ktorá je nevyhnutným základom dnešných atómových elektrární.
Tie sú oveľa ekologickejšie ako elektrárne na fosílne palivá a netrpia ani výpadkami a kolísaním efektivity v závislosti od počasia, ako tie veterné či solárne.
Marie dokázala urán deliť na menšie zlúčeniny a pochopiť, ktoré z nich sú nositeľom najväčšej rádioaktivity – polónium a rádium. Po nešťastnej smrti jej manžela na výskum zostala úplne sama, ako dokumentuje aj známy film Radioactive, ktorý možno zhliadnuť na Netflixe.
Ada Lovelace
12. október je dňom Ady Lovelace – práve tejto slávnej anglickej matematičky. Detailne opísala fungovanie analytického stroja a spísala algoritmus na výpočet Bernoulliho čísel – teda nekonečnej postupnosti racionálnych čísel.
Mimochodom, slávu majú v rodine. Je totiž dcérou spisovateľa George Gordona Byrona.
Často ju považujú za vôbec prvú programátorku na svete. Jej už spomínaný algoritmus totiž bol pravdepodobne prvým programom pre (mechanický) počítač na svete.
Grace Hopperová
Aj ona je priekopníčkou počítačového programovania, hoci už toho elektronického. Stála pri počiatkoch počítača Harvard Mark I a prvých programovacích jazykov.
Bola totiž pri vzniku tzv. kompilátora, ktorý umožňuje vstupy v ľudskom jazyku (napríklad angličtine) transformovať na zdrojový kód, ktorému jednotky a nuly rozumejú viac…
Vďaka tomu sa programovanie a návrh softvéru stáva dostupnejším pre masy ľudí, čo pochopiteľne prispelo k rozmachu počítačov ako takých.
Vera Rubinová
Americká astronómka strávila veľkú časť svojho života s hlavou hore a očami upretými na hviezdy.
Dokázala existenciu temnej hmoty vo vesmíre, ktorá podľa odhadov tvorí až 84 % z nám známeho vesmíru. Vďaka svojej gravitácii ovplyvňuje pohyb aj otáčanie planét a celých galaxií. Netreba pochybovať o tom, že práve pochopenie obežných dráh umožnilo ľudstvu vyslať do vesmíru desaťtisíce satelitov, ktoré nám dnes zabezpečujú internetové pripojenie, satelitné vysielanie televízií, alebo navigačný systém GPS.
Spomeňte si na túto inšpiratívnu ženu, keď najbližšie otvoríte aplikáciu pre mapy vo svojom mobile.
Katherine Johnsonová
Vesmír je spojený aj s ďalšou americkou vedkyňou. Jej výpočty orbitálnej mechaniky stáli za úspechom ľudských misií v raketoplánoch NASA. Vo tejto vesmírnej agentúre pracovala dlhých 33 rokov.
Jej práca zahŕňala trajektórie rakiet a ich presné štartovacie okná rakiet tak, aby boli miesta ich cesty čo najbližšie. To všetko v časoch, kedy počítače ako ich poznáme dnes, prakticky ešte neexistovali a väčšina výpočtov bola v hlave, maximálne za pomoci kalkulačky, papiera a ceruzky.
Aj jej život inšpiroval filmárov – zhliadnuť môžete príbeh matematičiek v NASA s názvom Hidden Figures.
Ženy, ktoré zlomili nacistickú Enigmu
Druhá svetová vojna zúrila naplno, keď vyše 8-tisíc odvážnych žien denno-denne analyzovalo šifrované správy nacistov. Tieto vojačky údajne pôsobili v Bletchley Parku, ktorý bol centrom britskej kryptoanalýzy.
Práve odhalenie a dešifrovanie systému Enigma, ktorý používalo Hitlerove Nemecko, pomohlo k porážke zla, skráteniu vojny a bez preháňania aj k záchrane miliónov životov.
Spomedzi nich by sme určite mohli spomenúť aj Joan Clarkovú, partnerku samotného Alana Turinga, no bez stoviek a tisícok ďalších odvážnych dám by sa to ani im nepodarilo. Nahliadnuť do celého projektu vám umožní aj netflixovský film The Imitation Game s Benedictom Cumberbatchom a Kierou Knightley.